„Textilné techniky ma viedli celý život. Zaujímala som sa o ne už od detstva. Moje prvé pokusy s textilnými technikami boli v Ľudovej škole umenia (ĽŠU) v mojom rodnom meste Poprad (1962). Svoj vzťah k výtvarnému umeniu som prehĺbila na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Košiciach. Po skončení školy som pracovala ako podniková výtvarníčka, ale po materskej dovolenke som sa vrátila k svojej záľube. Mojim pracovným domovom sa stalo Ústredie ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) Bratislava, kde pracujem dodnes.
            K paličkovanej čipke som sa dostala cez knihu o Elene Holéczyovej. Jej práce mi tak učarovali, že som podľahla tejto technike na celý život. Mojou prvou „učebnicou“ bola kniha Márie Trandžíkovej Paličkovanie. Postupne som sa hlbšie dostávala do tejto nádhernej techniky.  Intenzívnejšie sa venujem paličkovanej čipke od roku 1996, kedy som sa stala výrobkyňou pre ÚĽUV. Vytvorila som niekoľko kolekcií obrusov, prestieraní, paličkovaných obrazov, vianočných ozdôb, pozdravov. Navrhovala som čipky do šiat pre oddelenie odevnej tvorby. Za svoju prácu som získala titul Majsterka ľudovej umeleckej výroby v odvetví paličkovaná čipka (2001). V tom roku som sa stala aj lektorkou v novovzniknutej Škole remesiel pri Regionálnom centre remesiel ÚĽUV v Bratislave. Odvtedy vediem kurzy textilných techník. Na požiadanie absolventov mojich kurzov som začala kresliť predlohy. U nás na trhu tento sortiment chýbal. Časom som sa začala zaujímať o regionálne čipky Slovenska. Zaujali ma svojou rôznorodosťou, farebnosťou a kreatívnosťou. Pre zachovanie postupov ich výroby som začala rozkresľovať čipky všetkých regiónov. Mám rada farebnú čipku. V modernej čipke to využívam naplno. Aj vo svojich kurzoch nechávam účastníčky, aby využili svoju fantáziu.
            Popri štúdiu regionálnych čipiek mám aj vlastnú tvorbu, ktorú som prezentovala na mnohých spoločných aj samostatných výstavách doma i v zahraničí. Moje práce mohli návštevníci vidieť  na akciách ÚĽUVu, Čipkárskych stretnutiach v Bratislave a v Novej Dubnici, Medzinárodných festivaloch v Prešove, v Krakovanoch, v Rožňave a iných menších výstavách po Slovensku.  So svojou paličkovanou čipkou som sa dostala aj za hranice. V Čechách na Krajkářske trhy do Prahy, Vamberku a Valašského Meziříčí. Zúčastnila som sa  Kravařskej paličkyády – Kravaře pri Českej Lípe a tiež som mala možnosť prezentovať sa na medzinárodných festivaloch v Rakúsku, v Estónsku, v Poľsku, v Nemecka, či na Svetovom festivale kreativity v Jeruzaleme (Izrael). Popri každoročných klubových výstavách klubov OKOLOK, PRIADKY, VRETIENKO, ktorých som členkou, vystavovala som na Celoslovenských výstavách  v Trenčíne,  Bratislave, Martine a Novej Dubnici. Moje autorské diela boli súčasťou výstav v ÚĽUVe, ako Svet podľa nití, Kurzy v kurze, Klubová sezóna, tiež na výstave textilnej miniatúry v Bratislave a v nemeckom Klaffenbachu. Mala som  samostatné autorské výstavy v Bratislave, Novej Dubnici, Košiciach a v Žiline. Za autorské práce v súťažiach s celoslovenskou účasťou som dostala niekoľko ocenení a diplomov.
                Paličkovaná čipka nie je jediná technika, ktorá ma zaujala. Hlbšie sa venujem aj tkacím technikám, ako tkanie na krosnách, tkanie na ráme, výrobe tkaníc na doštičke a kartičkách, či zápästkovej technike. Využívam to nielen v práci, kde tieto techniky učím, ale sa aj naďalej vzdelávam. Výsledkom štúdia týchto techník sú publikácie vydané v edícii Škola tradičnej ľudovej výroby a remesiel ÚĽUV. Som autorkou publikácií Šnúry a pletence (2011), Tkanice (2012), Zápästky (2014) a v edícii ÚĽUV deťom Moje remeslá: Tkanie (2012). Spolupracovala som pri výrobe príručiek Paličkovaná čipka z Hontu, Tylové čipky z okolia Brezovej pod Bradlom a Vlnenie.
            Veľký záujem je aj o iné textilné techniky, ktoré učím:  batikovanie, plstenie, šitú čipku, sieťovanie, viazanie strapcov atď. Snažím sa dať účastníkom kurzov čo najviac informácií a hlavne vzbudiť v nich pozitívny vzťah k textilným technikám.“